Novákoviny

Zas jednou si dovolím malý úkrok od záhad, vědy a spol. Slovenský textař Boris Filan  nedávno kdesi řekl něco, co mi mluví z duše (a předpokládám, že nejen mě):
»Raz príde doba, keď sa vynoríme z tohto šialenstva, ktoré nám teraz vzblklo v hlavách a budeme sa za seba strašne hanbiť. Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom a televíziam, ktoré sú žumpa plná zvratkov a výkalov. Nebudeme chápať, ako bolo možné profitovať na chorobách a nešťastí našich blížnych. Nebudeme schopní vysvetliť našim deťom a vnukom, ako sme to dopustili. Budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupane sme to považovali za celebrity. Budeme sa hanbiť za dobu, keď boli denne na prvých stránkach nagélovaní pajáci a usmievavé opice, ktoré neznášali väčšie série orgazmov s tým istým partnerom. Budeme hovoriť, že na vine vtedy boli oni, akísi neurčití oni, a tí budú medzi nami a budú ukazovať prstom na niekoho neexistujúceho. Ale my sme spolupáchatelia tohto hnusu, nie iba tí, ?o to píšu, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaburujeme tým, že sa na to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme. Iba tolko som vám chcel povedať, respektíve nie chcel, ale musel, lebo už mi praskne hlava od toho mlčania.«